Navždy

Dnes mal pohreb mne neznámy človek.
A predsa ma to akosi zobralo. Veľa ľudí v mojom okolí ho poznalo a boli mu kamarátmi. Ešte pred týždňom mal život pred sebou, budúcnosť na dlani. Keby vedel, že mu zostávajúcich minút ostáva naozaj len po koniec dlane, asi by do toho auta nesadal. Alebo by aspoň nezošliapol ten plyn.
Stalo sa to medzi domami, v obci. Tachometer na maxime. Dobrá nálada, sobotňajšia noc a zábava v plnom prúde. Vlastne neviem, kto sedel za volantom. Ale je to vlastne jedno.
Jááááááj, stará pani moralizuje! Že sa majú dodržiavať dopravné predpisy, zákony SR... a podobné kecy! čo tam po tom, cesta prázdna a policajti (zatiaľ) ďaleko. Aj sanitky boli (zatiaľ) ďaleko. No bol tam ten strom. A mladí ľudia v aute.
Nemôžem vám povedať, že je ohavné prekročiť povolenú rýchlosť v obci, keď vám je tak veselo a noc je mladá. Chcem len povedať, že ak neviete ovládnuť túžbu skúsiť možnosti vášho auta, ak potrebujete stlačiť ten plyn až k zemi... Urobte to.
Ale s vedomím, že o pár dní môže byť vaším blízkym veľmi smutno...