Werther a spol.

Bola som v divadle. Hlavný hrdina opery si zvolil smrť, lebo nevedel zniesť bolesť spôsobenú nešťastnou láskou. A ja som celý čas rozmýšľala, prečo v toľkých operách (a vôbec umeleckých dielach) musí človek vidieť dookola tento príbeh: Nešťastná láska a smrť.
Celý čas som rozmýšľala, čo je teda vlastne neplnením lásky. čo je to tá "šťastná" láska, čo je to, čo človek chce, po čom túži, za čím sa naháňa.
Biológ by povedal, že za pokračovaním rodu. Nooooo, neviem, podľa mňa ľudskú dušu neuspokojí samotný akt plodenia. Čo potom... manželstvo? Jasné, svadba a vrúcny bozk pred kňazom je záverom mnohých filmov a sú to chvíle, kedy oko v kinosále nie je suché. Každodenné spolužitie? Ono je to krásna predstava - žili spolu šťastne, až kým nepomreli. Ale... tisíckrát v živote vidíme, že šťastie vo vzťahu a "láska" vôbec krachuje na úplne prozaických veciach. Že sa ľudia rozchádzajú kvôli banalitám, či vážnym veciam, proste "láska" ako vzťah dvoch ľudí mi pripadá vec veľmi krehká, rozbitná a hlavne na 100% konečná. To znamená, že po dňoch, mesiacoch, či rokoch šťastia príde koniec. Ak nie iný, tak smrťou partnera. Teda každá láska je pre niekoho a niekedy nešťastná.
Napíšem niečo, za čo ma v tejto krajine môžu ukrižovať. Neverím v šťastnú lásku ako vzťah dvoch ľudí navždy. Verim v to, že sa človek ako jednotlivec, teda aj vzťah vyvíja, verím v právo na zmenu v smerovaní každého človeka. Je šťastím, ak sa ľudia v partnerstve vyvíjajú podobným smerom a veru vidím okolo seba, že sa to dá. Ale v mojom okolí je veľa prípadov, že ľudia, ktorí prežili obrovské zblíženie, po čase fungujú ako dva rozpojené vagóny, vzďaľujú sa stále viac, až sa navzájom stratia. Smutné? Či život?
Keď sa dívam spätne na svoj život, vidím, že niektoré "lásky" z minulosti sa znovu a znovu vynárajú, objavujú sa mi v snoch a jatria môj kľud. Prežívala som obdobia, kedy bolo moje srdce kamenné, či zamrznuté a neschopné akéhokoľvek tepla. Keď som potom pocítila akokoľvek beznádejneé zamilovanie, bola som šťastná, že ŽIJEM! A bez ohľadu na VAŠE skúsenosti musím povedať, že pre mňa je veru láska a jej naplnenie v tom, či mám v sebe dosť paliva na udržiavanie ohňa a neviaže sa na konkrétnu osobu. Je to MOJA schopnosť milovať. A dúfam, že na toto nikdy nebudem mať primálo odvahy.