Tanec lásky v sobotu ráno

Ani neviem, prečo som sa dnes tak skoro zobudila. Rýchlo som sa obliekla a vybrala sa do obchodu, kým sa vyhrabú z postelí ostatní lenivci.
Vonku bolo krásne. Ticho, nikde nikoho... len...
Dvaja krásni mladí ľudia. No neboli sami.
Odkedy mám fotoaparát, mám sen. Fotiť zvieratá. Vrabca, ako sa kúpe v mláke, holuby naháňajúce rozdrobený rohlík, či hrajúce sa mačence. Ale zdá sa mi dosť ťažké nevyplašiť ich a urobiť pekný a verný obraz čarovného okamihu. Dnes som však videla obrázok iný. A bolo mi veľmi ľúto, že som fotoaparát nemala pri sebe. Aj keď... neviem, či to nebolo veľmi intímne.
Nemám rada intímne prejavy na verejnosti. Nie som nadšená, ak sa pri mne v autobuse bozkávajú, či vášnivo stískajú zamilovaní. Nevidím, na tom nič zlé, len si myslím, že by s tým mali byť sami. No to, čo som videla dnes, ma dostalo v najlepšom slova zmysle.
Na ľudoprázdnom detskom ihrisku skoro ráno stáli chlapec a dievča. Tak okolo dvadsiatky. Stáli tam v objatí, ale to nebolo obyčajné milenecké objatie. Oni TANCOVALI! Akoby im hrala nepočuteľná hudba, veľmi pomaly sa kývali v jej rytme a pomaly sa otáčali. Len občas sa pohladkali po chrbte. Boli k sebe pritlačení, ani sa na seba nepozerali. Len sa túlili a tancovali.
Ale to nie je všetko.
Okolo nich poskakovalo šteňa yorkshira, bolo im obom tak po členky. Možno práve kvôli nemu boli vonku v tak skorú hodinu. Krepčilo okolo nich, občas vyskočilo (asi do výšky pol lýtok), akoby sa snažilo zapojiť do ich tanca, a oni tam stáli a tancovali. Bol to nádherný obrázok nevulgárnej intimity, najčistejšej lásky. Dojímavý okamih na prázdnom sídlisku.
Veľmi rada by som to celé odfotila. Ale... asi by som to čaro trochu odplašila.