TEN pocit

Včera som príjemne pokecala s kamarátkou. Prebrali sme všetko možné.
Ani neviem, ako, dostali sme sa k otázke budúcnosti, dokonca ďalekej budúcnosti, až staroby. Ona je slobodná skoropäťdesiatnička a ja rozvedená skoroštyridsiatnička. Obe žijeme samy, často sa stretávame navzájom, s mnohými inými ľuďmi, ani jednu z nás však nečaká staroba s desiatkou vnúčat, či pravnúčat. Ani jedna z nás nebude milujúcou babičkou.
Prišli sme na to, že na nič neprídeme. Spočítali sme ľudí, s ktorými vieme tráviť čas, príjemne tráviť čas, ktorý však končí určitým momentom, kedy chceme byť samy a každým ďalším momentom nám ten človek (priateľ, či kamarátka), stále viac vadí.
Uvedomila som si, ako dlho som nemala TEN pocit. Znovu a znovu, v každej ďalšej minúte:
EŠTE NECHOĎ!