Pomaly

Horúca voda. Aspoň pár minút...
Len kým koža nesčervená...
Užívam si ten pocit vo vani a paradoxne ma prechádza únava. Je však čas ísť spať. Ešte chvíľu. Voňavá para zapĺňa malú sídliskovú kúpeľňu a vytvára v nej súkromné oblaky.
Sparená sa ľahko ošúpem. To vie každý. Dnes som sa rozhodla zvliecť svoju kožu. Možno ako had, či človek. Že sa človek nezvlieka? Ale čo? Ako to viete?
Viem, že budem zraniteľná ako ten krab po odhodení panciera. Musím to urobiť. Chcem a potrebujem podrásť. A aby som mala kam, potrebujem byť chvíľu bezmocná. S tebou však viem, že môžem.
Citlivejšia stokrát na každý dotyk si k tebe líham a dej sa čo dej.